Pôvod slova çarşı (čítaj čarši) je založený na perzských slovách „cahar“ (štyri) a „su“ (strana, ulica) a znamená štyri ulice.
Bazár je v podstate zoskupenie krytých alebo otvorených ulíc a námestí obklopených obchodmi z oboch strán na rušnom mieste v meste alebo v centre mesta. Bazáry, ktoré sa nachádzajú v rôznych štvrtiach veľkých miest a sú len v určitom dni v týždni, sa nazývajú „Pazar“.
Istanbul, ktorý sa nachádza na strategickom mieste medzi východom a západom, Stredozemným a Čiernym morom, bol jedným z najživších obchodných centier v byzantskom aj osmanskom období. Práve kvôli polohe mesta sa tu pretínali obchodné cesty, produkty, ako sú hodvábne tkaniny, korenie, drahé kamene, textílie a koberce, aby sa dostali do Európy.
Dnes vám teda niečo poviem o druhom najznámejšom bazári v Istanbule – Mısır Çarşısı alebo Egyptský Bazár.
Potom, čo Fatih Sultan Mehmed dobyl Istanbul, začal v krátkom čase so stavebnými aktivitami a opravami. Predpokladá sa, že v roku 1457 dal postaviť prvý krytý bazár, ktorý bol ústredným bodom tureckého mesta.
Istanbul bol mnohokrát vystavený požiarom a mnohé domy, obchody, bazáre a bohoslužobné miesta boli takto zničené. Požiare, ktoré vypukli v 18. storočí, zničili obchody, ale narobili veľké škody aj ekonomike štátu. V rokoch 1695 a 1701 vyhorel starý krytý bazár založený Fatihom a aj drevené obchody okolo neho a kryté bazáre a hostince, ktoré sa časom stali obchodným centrom regiónu.
Pri dvoch veľkých požiaroch, ktoré vypukli s odstupom piatich rokov, však komerčná časť mesta čelila nebezpečenstvu úplného zničenia. V záujme minimalizácie škôd spôsobených takýmito požiarmi bol prestavaný krytý areál bazáru v časti Eminönü – obchody boli postavené murivom a zakryli ich murovanými klenbami. Keďže miesta na stavanie bolo v regióne starého mesta málo, všetky obchody boli postavené do radov, zjednotené pod jednu strechu pod názvom Kapalıçarşı – Grand Bazaar alebo Veľký Bazár. Spolu s Egyptským Bazárom sa tieto dva bazáre stali hlavným obchodným centrom regiónu a mesta.
Egyptský Bazár bol vybudovaný ako súčasť komplexu Yeni Camii alebo Novej mešity. Stavba Yeni Camii, ktorej základy boli položené v roku 1597 na príkaz druhej manželky sultána Murada III. Safiye Sultan, bola dokončená v roku 1663.
Hoci toto stavenisko v nízkej nadmorskej výške a veľmi blízko mora nebolo vhodné na výstavbu takého veľkého komplexu ako ho žiadala Safiye Sultan, prežilo až do súčasnosti vďaka šikovnosti Davuta Ağa, architekta mešity.
Keď sa stavebná fáza dostala do polovice prvých okien mešity, Mehmed III. (syn Murada III. a Safiye Sultan) zomrel a následne Safiye Sultan upadla do nemilosti. So zmenami na tróne bola stavba celého komplexu zastavená. Pri výstavbe Novej mešity nebol zaznamenaný žiadny pokrok až do sultána Mehmeda IV. (sultán Osmanskej ríše v rokoch 1648 – 1687)
Keď Hatice Turhan Sultan, matka sultána, chcela postaviť ďalší komplex, začalo sa v meste hľadať vhodné miesto na stavbu. Ako jedna z posledných monumentálnych častí historického istanbulského polostrova však bola pobrežná časť Eminönü už obsadená nedokončenou stavbou Novej mešity od Safiye Sultan. Keď Hatice Turhan Sultan nenašla vhodné miesto pre svoj komplex, rozhodla sa pokračovať vo výstavbe Novej mešity. V roku 1661 v tejto súvislosti znovu iniciovala výstavbu mešity. Stavba sa však po smrti sultána opäť zastavila a znovu sa začala o 63 rokov neskôr.
Samotný Egyptský bazár, pozostávajúci najmä zo špecifických obchodíkov v koreninami, bol najmä vybudovaný so zámerom peňažnej pomoci komplexu a bol slávnostne otvorený v rokoch 1663 – 1664.
Existuje niekoľko dokumentov, ktoré hovoria, že názov bazáru bol najprv „Yeni Bazaar alebo Nový bazár“. Potom dostal svoj názov „Egyptský bazár“, turecky Mısır Çarşısı, pretože bol postavený z príjmov z egyptského osmanského ejáletu (ejálet bol najvyššia územno správna jednotka Osmanskej ríše od polovice 13.storočia do 60. rokov 19.storočia) v roku 1660. Slovo mısır má v turečtine dvojaký význam: „Egypt“ a „kukurica“.
V zápiskoch od talianskeho spisovateľa Edmonda de Amicis z roku 1874 je Egyptský bazár opísaný takto: „Keď doň vstúpime, okamžite nás zasiahne zápach taký silný, že to celkom zrazí: toto je Egyptský bazár, kde sa ukladá všetok tovar. India, Sýria, Egypt a Arábia, ktoré sa neskôr premenili na esencie, pastilky, prášky a masti, slúžia na farbenie ručičiek a tváričiek, voňavky do bytov, kúpeľov, dychov a fúzov, oživenie zabudnutých pašov a otupené zmysly nešťastných ženatých ľudí, ohromujú fajčiarov a šíria sny, zabudnutie a necitlivosť po celom veľkom meste. po prejdení krátkej vzdialenosti v tomto bazáre vám začne byť hlava tupá a ťažká a dostanete sa z nej čo najrýchlejšie; ale účinok tej horúcej, blízkej atmosféry a tých prenikavých pachov dlho lipne na vašom oblečení a navždy zostane vo vašej pamäti ako jeden z najživších a najcharakteristickejších dojmov z Východu.“
Keď bol prvý krát Egyptský bazár postavený, bol rozdelený medzi bylinkárov a obchodníkov s bavlnou – 3 zo 6 brán boli pridelené bylinkárom; a zvyšok (Nová mešita, Haseki a Kvetinový trh) obchodníkom s bavlnou. V tomto období bolo 49 z takmer 100 obchodov obsadených bylinkármi; zvyšok boli obchodníci s bavlnou a výrobcov prikrývok. Hlavné brány na oboch okrajoch egyptského bazáru boli zámerne vyvýšené, aby pôsobili majestátnym dojmom. Zatiaľ čo horné poschodia bazáru slúžili ako obchodné súdy, je známy fakt, že na oboch okrajoch bývali moslimskí sudcovia, ktorí riešili konflikty medzi samotnými živnostníkmi, ktorý si obchody prenajímali a taktiež verejnosťou a živnostníkmi.
Na dlhej ulici bazáru je 46 obchodíkov – 23 na každej strane; na krátych uličkách je 36 obchodíkov, 18 na každej strane a na priesečníku dvoch ulíc je 6 obchodíkov, čo spolu tvorí 88 vnútorných obchodíkov. Vo vonkajšej časti bazáru, ktorá smeruje k ulici Tahmis, je 18 obchodov. tvarov.
Na dverách niektorých obchodov bývali aj také symboly ako modely lodí, pštrosie vajce, strapec a lampáš. Dôvodom používania symbolov na určitých častiach obchodov bolo, že v prípade, že si zákazník kúpi produkt z Egyptského bazáru a nepáči sa mu, môže ostatným povedať, že som ho kúpil v Egyptskom bazáre. so symbolom lampáša alebo vajíčka. Preto sa obchody na Egyptskom bazáre rozpoznávali pomocou jedinečných symbolov. Tieto symboly ale aj zohrávali kľúčovú pozíciu pri ochrane práv spotrebiteľov.
Egyptský bazár mal počas svojej histórie dva veľké požiare. Hoci nebol taký rozsiahly, požiar z 8. marca 1688 bol zapísaný v účtovných knihách takto: „Požiar, ktorý vznikol v krčme pri Balık Pazarı (rybí trh) Bráne na pobreží Zlatého rohu, preskočil hradbu a rozšíril sa na vonkajšiu oblasť Valide Bazaar (egyptský bazár). Vo vonkajšej časti bazáru Valide, v strede ulice Tahmis a po pravej strane opúšťa mešitu Rüstem Pasha, oheň spálil všetky hostince, obchody a pivnice drevenej a murovanej konštrukcie na ceste…“
Po požiari drevené obchody za múrmi bazáru ( na ulici Tahmis) boli zničené, vnútorná časť bazáru neutrpela veľké škody. Pri požiari z januára 1691 v noci však zhorel takmer celý Egyptský bazár. Požiar sa začal v jednom z obchodov v rámci bazáru a v krátkom čase sa rozšíril po celom bazáre. Požiar trval dva dni a zachvátil celý areál bazáru. Prežilo len niekoľko obchodov so železnými dverami.
Egyptský bazár prešiel v rokoch 1940 až 1943 rozsiahlou rekonštrukciou.
Ako sa dostanem k Egyptskému bazáru?
Z námestia Sultanahmet môžete ísť električkou T1 zo stanice Sultanahmet, prechádza zastávkami Gülhane a Sirkeci a vystúpite na zastávke Eminönu a neďaleko odtiaľ sa nachádza aj Egyptský Bazár.
Ak chcete ísť z Taksimu, môžete sa dostať do stanice Kabataş lanovkou F1 zo stanice metra na námestí Taksim. Električkou T1, ktorá odchádza zo stanice Kabataş, sa za 10 minút dostanete na zastávku električky Eminönu neďaleko bazáru.
V skutočnosti je príjemnejšie sa prejsť do Eminönu z Taksimu ale aj zo Sultanahmet. Bazár ľahko nájdete po električke zo Sultanahmet. Cestou z Taksimu sa k bazáru dostanete cez Galata most.
V zápisoch západných historikov bol tento bazár opísaný ako miesto, kde sa vo veľkých sudoch predávajú všetky druhy korenia. V osmanskom období medzi 15. a 20. storočím sa tu predávalo iba korenie.
Dnes je väčšina obchodov v bazáre podobná. V typickom obchode Egyptského Bazáru si môžete kúpiť turecké sladkosti, sypané čaje, rôzne miestne oriešky, sušené ovocie, šafran a samozrejme korenie.
