Topkapi palác v Istanbule je ikonickou stavbou, ktorá sa týči nad pobrežím Bosporu. Svojou nádhernou architektúrou a bohatou históriou patrí medzi najdôležitejšie pamiatky Turecka. Palác, ktorý bol dlhé storočia rezidenciou osmanských sultánov, dnes slúži ako múzeum a priťahuje návštevníkov z celého sveta. V tomto článku sa budeme venovať histórii, architektúre a kultúre Topkapi paláca.
Vstup do Topkapi paláca je rozdelený na dve kategórie:
1. Topkapi palác + Harem + Hagia Irene – 1700₺
POZOR – Topkapi palác je v utorky zatvorený!
Topkapi palác bol postavený počas vlády sultána Mehmeda II. alebo Dobyvateľa v roku 1459. Palác sa začal stavať po tom, ako Mehmed II. dobyl Konštantínopol. Palác mal slúžiť ako symbol moci a centrum politických a administratívnych záležitostí Osmanskej ríše a pôvodne sa volal Nový Palác, alebo Yeni Saray alebo Saray-ı Cedîd-i Âmire, aby sa odlíšil od Starého paláca alebo Eski Saray alebo Sarây-ı Atîk-i Âmire na námestí Beyazıt. V 19. storočí dostal palác názov Topkapı, čo v preklade doslova znamená „Delová brána“. Palác slúžil ako rezidencia osmanských sultánov až do roku 1856, kedy bola celá administratíva Osmanskej ríše a rezidencia sultánov presunutá do nového paláca Dolmabahçe.
Mehmed II. stanovil základnú dispozíciu paláca. Jeho súkromné časti sa nachádzali na najvyššom bode plánu paláca. Rôzne budovy a pavilóny obklopovali najvnútornejšie jadro a vinuli sa po výbežku smerom k brehom Bosporu. Celý komplex bol obohnaný vysokými múrmi, z ktorých niektoré pochádzajú ešte z byzantskej akropoly.
Palác bol výrazne rozšírený v rokoch 1520 až 1560, za vlády Süleymana Veľkolepého. Osmanská ríša sa rýchlo rozširovala a Süleyman chcel, aby jeho sídlo odrážalo jej rastúcu moc. Hlavným architektom v tomto období bol Peržan Alaüddin, známy aj ako Acem Ali. Bol tiež zodpovedný za rozšírenie háremu.
V roku 1574, po veľkom požiari, ktorý zničil kuchyne, bol Mimar Sinan poverený sultánom Selimom II., aby obnovil poškodené časti paláca. Mimar Sinan obnovil a rozšíril nielen poškodené oblasti, ale aj hárem, kúpele, záchodovú komoru a rôzne pobrežné pavilóny.
Koncom 16. storočia palác nadobudol svoju dnešnú podobu. Palác je skôr rozsiahly komplex než jedna monolitická stavba s radom nízkych budov postavených okolo nádvorí, prepojených galériami a priechodmi. Pri pohľade zhora je areál paláca rozdelený na štyri hlavné nádvoria a hárem. Najprístupnejšie bolo prvé nádvorie, najneprístupnejšie štvrté nádvorie a hárem. Odhady celkovej veľkosti komplexu sa pohybujú od približne 592 600 m2 (146,4 akrov) do 700 000 m2 (173 akrov).
Rozdelenie Topkapi Paláca
Cisárska brána (Bâb-ı Hümâyûn)
Hlavná ulica vedúca k palácu je byzantská procesná ulica Mese, dnes známa ako Divan Yolu. Táto ulica slúžila na cisárske procesie počas byzantskej a osmanskej éry. Vedie priamo k Hagii Sofii a stáča sa na severozápad smerom k palácovému námestiu k fontáne Ahmeda III.
Cisárska brána je hlavným vchodom do Prvého nádvoria. Táto masívna brána, pôvodne z roku 1478, je teraz pokrytá mramorom z 19. storočia. Štruktúru v hornej časti zdobí pozlátená osmanská kaligrafia s veršami z Koránu a tughrami sultánov – kaligrafické podpisy. Boli identifikované ako tughras Mehmeda II. Dobyvateľa a Abdülaziza, ktorý bránu zrekonštruoval.
Prvé nádvorie (I. Avlu alebo Alay Meydanı)
Prvé nádvorie je obklopené vysokými múrmi a fungovalo ako vonkajší areál alebo park a je najväčšie zo všetkých nádvorí paláca. Niektoré z historických štruktúr Prvého nádvoria už neexistujú. Zostávajúce stavby sú bývalá cisárska mincovňa (Darphane-i Âmire, postavená v roku 1727), kostol Hagia Irene a rôzne fontány. Byzantský kostol Hagia Irene používali Osmania ako sklad a cisársku zbrojnicu. Toto nádvorie bolo známe aj ako Dvor janičiarov alebo Prehliadkový dvor.
Veľká brána pozdravu, známa aj ako Stredná brána (turecky Orta Kapı), vedie do paláca a na Druhé nádvorie. Táto brána má dve veľké, špicaté osemhranné veže. Presný dátum výstavby brány nie je známy ale nápis na dverách datuje túto bránu minimálne do roku 1542. Brána je bohato zdobená náboženskými nápismi a monogramami sultánov. Prechod bránou bol prísne kontrolovaný a všetci návštevníci museli zosadnúť z koňa, keďže len sultán mohol vojsť do paláca na koni.
Druhé nádvorie (II. Avlu alebo Divan Meydanı)
Po prechode cez Strednú Bránou sa dostanete na Druhé nádvorie – II. Avlu, alebo Divan Meydanı. Nádvorie bolo dokončené pravdepodobne okolo roku 1465, za vlády Mehmeda II. Svoju konečnú podobu námestie získalo okolo roku 1525 – 1529 za vlády Süleymana I. Druhé nádvorie obklopuje bývalá palácová nemocnica, pekáreň, janičiarske štvrte, stajne, cisársky hárem a kuchyne. Na konci nádvoria sa nachádza brána Felicity, ktorou sa vstupuje do tretieho nádvoria.
Pod Druhým nádvorím sa nachádza cisterna, ktorá pochádza z byzantských čias. Počas osmanských čias bolo toto nádvorie plné pávov a gaziel. Nádvorie bolo využívané ako miesto zhromažďovania dvoranov. Sultán zvykol usporadúvať audiencie na druhom nádvorí.
Cisárske stajne (Istabl-ı Âmire), ktoré sa nachádzali asi päť až šesť metrov pod úrovňou terénu, boli postavené za Mehmeda II. a renovované za Süleymana.
Hárem
Sultánvov hárem (Harem-i Hümayûn) je jedna zo sekcií súkromných apartmánov sultána a má viac ako 400 miestností. Hárem bol domovom sultánovej matky – Valide Sultan, konkubín, manželky sultána a zvyšku jeho rodiny vrátane detí a ich služobníkov. Hárem pozostáva zo série budov a štruktúr, ktoré sú prepojené chodbami a nádvoriami. Každý servisný tím a hierarchická skupina sídliaca v háreme mali svoj vlastný životný priestor zoskupený okolo dvora. Za brány háremu sa nikto nedostal, okrem sultána, kráľovnej matky, sultánových manželiek a obľúbencov, princov a konkubín, ako aj eunuchov, ktorí strážili hárem.
Háremové krídlo bolo pristavané až koncom 16. storočia. Mnohé z izieb a prvkov v Háreme navrhol Mimar Sinan. Časť háremu ústi do Druhého nádvoria (Divan Meydanı), do ktorého sa otvára aj Brána kočiarov (Arabalar Kapısı).
Sultánová Sála alebo Hünkâr Sofası
Hünkâr Sofası má najväčšiu kupolu v paláci a sála slúžila ako oficiálna prijímacia sála sultána, ale aj na zábavu háremu. V tejto sále sultán prijímal svojich dôverníkov, hostí, svoju matku, svoju prvú manželku (Hasseki), ďalšie manželky a svoje deti. Za prítomnosti členov dynastie sa tu konali zábavy, vzdávanie úcty počas náboženských sviatkov a svadobné obrady.
Po veľkom požiari háremu v roku 1666 bola sála zrekonštruovaná v rokokovom štýle za vlády sultána Osmana III. Dlaždicový pás okolo stien s kaligrafickými nápismi bol pokrytý modro-bielymi kachličkami z 18. storočia a zrkadlami z benátskeho skla. Ale klenutý oblúk a susediace podpory kupoly stále majú klasické maľby pochádzajúce z pôvodnej stavby.
V sále stojí sultánov trón. Na vyššom poschodí (galéria) sedávali manželky sultána na čele s kráľovnou matkou. Pozlátené stoličky sú darom nemeckého cisára Wilhelma II., zatiaľ čo hodiny sú darom od kráľovnej Viktórie.
Tajné dvere za zrkadlom umožnili sultánovi bezpečný prechod. Jedny dvere vedú do apartmánov kráľovnej matky, iné do sultánovho hamamu. Protiľahlé dvere vedú do malej jedálne (prestavanej Ahmedom III.) a veľkej spálne, zatiaľ čo druhé vedú do série predsiení vrátane miestnosti s fontánou (Çeşmeli Sofa), ktoré boli všetky prerobené a nanovo vyzdobené v 17. storočí.
Štvrté nádvorie (IV. Avlu)
Štvrté nádvorie tiež známe aj ako Sofa-ı Hümâyûn, bolo najvnútornejším súkromným svätostánkom sultána a jeho rodiny a pozostáva z množstva pavilónov, kioskov (köşk), záhrad a terás.
Bagdadský Pavilión
Bagdadský pavilión alebo Bağdat Köşkü sa nachádza na pravej strane terasy s fontánou. Bol postavený na pamiatku bagdadskej kampane Murada IV. po roku 1638.
Fasáda je pokrytá mramorom. Interiér je príkladom ideálnej osmanskej izby a police a skrinky sú zdobené zelenými, žltými a modrými dlaždicami zo začiatku 16. storočia.
Dvere majú veľmi jemnú vložku. Po pravej strane vchodu je krb s pozláteným digestorom. V strede miestnosti je strieborná „mangalica“ (kachle na drevené uhlie), dar francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Od polovice 18. storočia budova slúžila ako knižnica tajnej komory.
Jerevanský pavilión
Jerevanský pavilión alebo Jerevan Köşkü slúžil ako náboženské útočisko na 40 dní. Je to pomerne malý pavilón s centrálnou kupolou a tromi apsidami na pohovky a textílie. Na ďalšej stene sa nachádzajú dvere a krb. Stena smerujúca ku kolonáde je obložená mramorom, ostatné steny sú obložené modro-bielymi dlaždicami z mesta İznik.
Ako sa do Topkapi paláca dostanem?
Topkapi palác sa nachádza hneď vedľa Hagia Sofia na námestí Sultanahmet – jednej z najturistickejších štvrtí Istanbulu.
Ak chcete ísť do Topkapi paláca z námestia Taksim, musíte najprv ísť na stanicu Kabataş s lanovkou F1. Ak pôjdete električkou T1 zo stanice Kabataş, na zastávku Sultanahmet sa dostanete za 15 minút. Zo stanice električiek Sultanahmet do paláca Topkapi sa dostanete pešo za 10 minút.
Okrem toho sa v Topkapi paláci každoročne konajú rôzne kultúrne podujatia a výstavy, ktoré ponúkajú možnosť prehliadky umeleckých diel a tradičných remesiel. Návštevníci majú tiež možnosť ochutnať tradičnú tureckú kuchyňu v reštauráciách, ktoré sa nachádzajú v priestoroch paláca.
