Hagia Sofia (čítaj Aya Sofia) so svojou majestátnosťou a podmanivou históriou je jasným dôkazom bohatého dedičstva Istanbulu.
Pôvodne postavená ako byzantská bazilika v 6. storočí bola svedkom vzostupu a pádu impérií. Počas histórie bola Hagia Sofia kostol, mešita, múzeum a od roku 2020 zase mešita. So svojou pozoruhodnou architektúrou a úchvatnými mozaikami má Hagia Sofia zaslúžené miesto v srdciach miestnych obyvateľov ale aj návštevníkov.
Vstup sa do Hagia Sofia je 25€, a turisti sa dostanú len na druhé poschodie, kde sú mozaiky. Časť s kobercom už pre turistov prístupná pre nemoslimov nie je.
Ak mešitu navštívite, nezabudnite sa riadť etiketou, ktorá sa na návštevy mešít vzťahuje.
Hagia Sofia, tiež známa ako Chrám Božej Múdrosti, bola katedrála Konštantínopolu, postavená v centre mesta na Prvom kopci, veľmi blízko Veľkého paláca a Hipodromu. Susedila s konštantínopolským starším kostol Hagia Eirene, s ktorým zdieľal tú istú záhradu, a spolu s Hospicom Samson tvorili veľký komplex spravovaný tým istým duchovenstvom.
Súčasná budova, ktorú dal postaviť cisár Justinián I. v 6. storočí, je tzv. tretí kostol Hagia Sofia. Prvá Hagia Sofia, postavená v druhej polovici 4. storočia a známa jednoducho ako Veľký kostol, a druhá budova z 5. storočia boli zničené požiarmi počas nepokojov v Konštantínopole.
Pôdorys prvých dvoch kostolov nie je známy, možno však predpokladať, že išlo o drevené, trojloďové alebo päťloďové baziliky. Prvá Hagia Sofia bola vysvätená v roku 360 za vlády Konštantínovho syna Konštantína II. Vyhorela spolu so susedným senátom počas nepokojov v roku 404 a potom chrám dôkladne zrekonštruoval Theodosius II. a inaugurácia kostola sa odohrala v roku 415.
Poškodenie Theodosiovej katedrály počas nepokojov Nika v roku 532 bolo pre Justiniána veľkou príležitosťou postaviť kostol, ktorý prekonal všetky cirkevné stavby nielen v meste, ale aj v celom rímskom a postrímskom svete.
Anthemios z Tralles a Izidor z Milétu boli zamestnaní ako hlavní architekti. Stavba rýchlo napredovala a nový kostol, kolosálna kupolová bazilika s apsidou (polkruhovitý výklenok slúžiaci v stredoveku na umiestnenie oltára) vystupujúcou na východ a s celkovou dĺžkou asi 135 m, bola slávnostne otvorená 27. decembra 537.
Odvážna konštrukcia prvej kupoly a skutočnosť, že kostol bol postavený narýchlo, viedli k zrúteniu kupoly po zemetraseniach v roku 557. Z historických záznamov o prestavbe kostola je zrejmé, že pôvodná kupola bola väčšia a nižšia ako druhá kupola, ktorú postavil Izidor mladší, synovec pôvodného inžiniera. Kostol bol znovu vysvätený v roku 562.
Kupola Hagie Sofie je o niečo menšia ako kupola Panteónu v Ríme; má priemer 31,87m a výšku od úrovne podlahy 55,60m.
Napriek niekoľkým doplnkom a úpravám vykonaným počas svojej takmer 1500-ročnej histórie si Justiniánova Hagia Sofia vo všeobecnosti zachovala veľa zo svojho pôvodného vzhľadu.
Silueta kostola v roku 537 sa od súčasného stavu líšila aj tým, že kupola bola pôvodne nižšia. Súčasný dóm sa týči asi o 6 m vyššie ako pôvodný. Navyše, interiér kostola bol svetlejší ako dnes. Okrem blokovania niektorých okien pridaním vonkajších opierok nastala zásadná zmena okennej výzdoby po zrútení prvej kupoly a jej prestavbe: na stenách pod južným a severným veľkým oblúkom podopierajúcim kupolu bolo 537 väčších okien ako tie súčasné.
Najvýznamnejšou stratou je zmiznutie Justiniánskeho átria, ktoré predchádzalo kostolu na západe. Átrium sa rozprestieralo na západ od vonkajšieho predsiene v dĺžke asi 42m a jeho tri strany ústili do dvora dvojicami stĺpov striedajúcich sa s piliermi. V strede átria bola prepracovaná mramorová fontána. Átrium zaniklo v osmanskom období a posledné stĺpy a móla boli zbúrané v 70. rokoch 19. storočia. Okrem toho bola Hagia Sofia v 6. storočí zo všetkých strán obklopená nádvoriami. Fasády Hagia Sofia neboli ani omietnuté, ani nemali tehlové murivo, ale boli obložené bielymi mramorovými doskami.
Interiér Hagia Sofia je symfóniou architektonických prvkov a dekoratívneho umenia. Obrovská centrálna loď je lemovaná bočnými uličkami a galériami, ktoré ešte podtrhujú jej rozsiahle rozmery. Mramorové stĺpy podporujú hmotnosť kupoly a dodávajú pocit nadčasovej elegancie.
Hagia Sofia má 140 stĺpov, ktoré boli dovezené z rôznych častí sveta – 8 fialových, ktoré symbolizujú noblesu Byzantskej ríše boli privezené z Egypta, 8 zelených stĺpov je pôvodne z Artemidiného chrámu v Efeze.
Fresky v Hagia Sofia
Hagia Sofia je bohatá na fresky, ktoré sa nachádzajú na stenách, oblúkoch a kupolách historického chrámu. Tieto fresky boli vytvorené v rôznych obdobiach a predstavujú biblické príbehy, svätých, anjelov a rôzne symbolické výjavy.
Mozaika nad cisárskymi dverami
Táto mozaika sa nachádza nad cisárskymi dverami vedúcimi do predsiene. Tieto dvere používali iba cisári a bol to najkrajší vstup do kostola. Mozaiky pochádzajú z 9. alebo 10. storočia. Cisár Lev VI. so svätožiarou nad hlavou vzdáva úctu Kristovi, ktorý sedí na tróne zdobenom drahokamami. Kristus pravou rukou žehná cisárovi a ľavou rukou drží knihu s nápisom: „Pokoj vám. Ja som svetlo sveta“. Po oboch stranách Krista sú postavy. Jedným z nich je Jeho Matka Mária a druhým archanjel Gabriel. Tento obraz má ukázať nadčasovú moc cisára a jeho poddaných požehnaných Kristom.
Bohorodička s dieťaťom
Najznámejšou freskou v Hagia Sofia je mozaika zobrazujúca Bohorodičku s dieťaťom, ktorá sa nachádza v apside nad hlavným oltárom. Táto krásna freska zdôrazňuje dôležitosť a úctu k Panne Márii v byzantskej kresťanskej tradícii. Táto freska je ale momentálne zakrytá a nie je ju až tak dobre vidieť.
Justinián I. a Konštantín Veľký
Terajší východ z Hagia Sofia je zdobený ďalšou krásnou mozaikou. Mozaika je nad dverami a pochádza z roku 944. Panna Mária sedí na tróne bez chrbta zdobenom drahokamami. Dieťa Krista sedí na jej kolenách a drží zvitok. Obe lemuje zľava Justinián I. a sprava Konštantín Veľký.
Obaja cisári sú v byzantskom slávnostnom odeve. Cisár Justinián ponúka model Hagia Sofia Panne Márii a cisár Konštantín ponúka model mesta, mesta, ktoré urobil hlavným mestom svojho cisárstva, pričom podľa neho pomenoval. Mozaika predstavuje spojenie medzi cirkvou a ríšou a kostolom ako miesto cisárskeho korunovania.
Komnenovci
Táto mozaika sa tiež nachádza v hornej galérii na v blízkosti mozaiky cisárovnej Zoe. Vznikla pravdepodobne za vlády Jána II. Komnéna (vládol v rokoch 1118 – 1143). Panna Mária stojí medzi cisárom Jánom II. Komnénom a jeho manželkou Irenou. Drží dieťa Krista.
Dieťa Kristus dáva svoje požehnanie pravou rukou, zatiaľ čo ľavou drží zvitok. Cisárovná Irene ponúka zvitok, ktorý symbolizuje dary pre kostol, a cisár nesie peňaženku zo zlata ako symbol darov pre kostol.
Cisárovná Zoe
Mozaika sa nachádza v hornej galérii na východnej stene a pochádza z 11. storočia. Ježiš Kristus sedí na tróne ozdobenom drahokamami. Má oblečené tmavomodré rúcho, žehná pravou rukou a ľavou rukou drží bibliu. Po jeho ľavici stojí cisárovná Zoe a ponúka zvitok, ktorý symbolizuje dary, ktoré dala cirkvi. Na pravo od Ježiša Krista sedí jej manžel. Predpokladá sa, že mozaiky tvárí jej manželov boli podľa jej dvoch predchádzajúcich manželstiev zmené trikrát. Teraz je tvárou jej posledného manžela Konštantína IX Monomacha.
Obaja sú vo svojich spoločenských šatách. Cisár Konštantín IX. ponúka mešec, symbol za jeho darov cirkvi. Na texte pod ním je napísané „Konštantín, zbožný cisár v Kristu Bohu, kráľ Rimanov, Monomachus“ a text nad hlavou cisárovnej hovorí „Zoë, veľmi zbožná Augusta“.
Deesis
V byzantskom umení je Deesis tradičným zobrazením Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa, ktorí prosia Krista o spásu človeka. Táto mozaika v Hagia Sofia sa nachádza v hornej galérii a pochádza z roku 1261. Je považovaná za priekopníka byzantského umenia v období renesancie s jemnými tónmi, intenzívnou ľudskosťou a emocionálnym realizmom na tvárach postáv. .
Ako sa k Hagia Sofia dostanem?
Cesta k Hagia Sofia závisí od toho, v ktorej časti mesta sa nachádzate.
Európska strana: východiskovým bodom pre návštevu Hagia Sofia je námestie Sultanahmet. Ak ste ubytovaní poblíž námestia Sultanahmet k mešite sa dostanete pešo a Hagia Sofia je jednoducho neprehliadnuteľná.
Ak ste blízko prístavu Eminönu – môžete si zobrať električku T1 v smere Bağcılar a vystúpite na zastávke Sultanahmet. Odtiaľ je to už len kúsok pešo. Alebo sa jednoducho prejdete pešo z prístavu cez uličky až na námestie Sultanahmet.
Ak sa nachádzate v časti Beyoğlu, taktiež si môžete zobrať elektičku T1 zo stanice Karaköy, ktorá sa nachádza pod Galata Kulesi.
Ázijská strana: ak ste náhdou ubytovaní v častiach Kadıköy alebo Üsküdar, jednoducho sadnete na vapur (loď, ktorá je súčasťou Istanbulskej MHD) a vystúpite v prístave Eminönu a pokračujete rovnako ako som napísala už skôr.
Pretrvávajúca príťažlivosť Hagie Sofie spočíva v jej schopnosti zastaviť čas a spájať ľudí naprieč generáciami. Stojí ako most medzi civilizáciami a pripomína nám hlboký vplyv histórie a jej krásy.
Keď stojíte v prítomnosti Hagia Sofia, nemôžete si pomôcť, ale cítite váhu stáročí ľudských úspechov ale aj porážok. Je to miesto, kde sa spája minulosť a súčasnosť a ponúka pohľad do kolektívnej pamäte Istanbulu a neustále sa vyvíjajúceho príbehu ľudskej civilizácie.
