Ak patríte medzi milovníkov kávy, určite poznáte to potešenie z dokonalej šálky. Ak ste ochotní trošku experimentovať turecká káva je skvelým miestom, kde začať. Je voňavá, zamatová a plná bohatej chuti. Všetky tieto jej vlastnosti možno pripísať spôsobu, ako sa turecká káva pripravuje a vyrába. Počnúc kávovými zrnami rozomletými na ten najjemnejší prášok sa tieto zrná varia v ozdobnom malom mosadznom hrnci nazývanom džezva. Keď je káva hotová, stúpa a bublá a vydáva lákavú vôňu, ktorá sa nepodobá ničomu inému.
Turecká káva má rôzne úrovne sladkosti – od veľmi sladkej až po čiernu. Niekedy sa do kávy počas mletia zŕn pridáva jedinečné korenie nazývané kardamón, ktoré jej dodáva výraznú chuť.
Podľa historikov, najstarší záznam o kaviarni pochádza z roku 1475. Podľa záznamov sa dokazuje, že v tom čase bol v Istanbule otvorený obchod s názvom Kiva Han. V kaviarni sa pravdepodobne podávala okrem iného aj turecká káva.
Turecká káva začala na popularite naberať ale až v roku 1540, keď ju na svojom dvore spopularizoval sultán Süleyman Nádherný po tom, ako bola turecká káva predstavená palácu osmanským guvernérom Jemenu Ozdemir Pašom. Horúci nápoj sa rýchlo stal dôležitou súčasťou kuchyne Süleymanovho paláca. Tureckú kávu pripravovali profesionáli a volali sa „Kahveci Usta“ (usta sa v turečtine označuje niekto, kto je majster v tom čo robí). Čoskoro sa turecká káva dostala aj za hranice paláca sa a členovia elity sa snažili dostať svoje ruky na tento nový nápoj.
Podľa najprísnejších výkladov Koránu bola silná káva považovaná za drogu a jej konzumácia bola zakázaná. Sultán Murad IV. (sultán v rokoch 1623-1640) urobil z tureckej kávy nelegálnu komoditu, ale kvôli obrovskej popularite tohto nápoja bol zákaz nakoniec zrušený. Murad IV. okrem kávy zakázal aj alkohol a tabak a porušenia jeho zákona sa trestali smrťou.
Hoci sa káva zvyčajne šírila prostredníctvom obchodu a cestovania, historici kávy hovoria, že sa do Európy prvýkrát dostala počas vojny. V roku 1683, keď turecká armáda bojovala s rakúskou armádou, Turci pri ústupe od brán Viedne náhodou nechali vrecia s kávovými zrnami. Rakúšania si rýchlo uvedomili, aký poklad vlastne dostali a vyvinuli svoj vlastný štýl kávy.
Turecká káva a kultúra jej pitia sa do Británie a Francúzska dostala od polovice do konca 17. storočia. Prvú kaviareň v Británii otvoril osmanský Žid v polovici 17. storočia. V 80. rokoch 17. storočia turecký veľvyslanec vo Francúzsku údajne usporiadával okázalé večierky pre parížsku elitu, na ktorých africkí otroci podávali hosťom kávu v porcelánových findžanoch na zlatých alebo strieborných tanieroch.
Čo je vlastne turecká káva?
Turecká káva zvyčajne pochádza zo zŕn Arabica. Skutočný rozdiel a význam tureckej kávy pochádza z nezvyčajného spôsobu výroby nápoja.
Na začiatok je potrebné zrnká rozdrviť na jemný prášok buď v mažiari, alebo tradičnejšie tureckým mlynčekom na kávu.
Potom sa pomletá káva presunie medenej nádoby známej ako „džezva“, ktorá obsahuje studenú, filtrovanú vodu, ak sa požaduje cukor, tak aj ten sa pridá aj v tejto fáze. Cukor sa nikdy nepridáva neskôr, pretože zakalí kávu usadeninou na dne.
Po dokončení týchto krokov sa džezva postaví na strednú teplotu, kým tekutina nezačne peniť. Akonáhle sa tak stane, odstaví sa z ohňa a premieša sa. Džezva sa potom pridá späť na oheň a tento krok sa niekoľkokrát opakuje, kým káva nezhustne podľa tradičného tureckého spôsobu prípravy kávy.
Keď je varenie hotové, džezva sa nechá minútu vychladnúť, aby usadenina padla na dno.
Tradične sa turecká káva podáva v maličkých šálkach, ktoré sa nalievajú opatrne, aby sa predišlo príliš veľkému počtu usadenín. Napriek malým šálkam, v ktorých sa podáva, vás môže prekvapiť, že tureckú kávu v skutočnosti nepijete ako espresso. Ak áno, je pravdepodobné, že pri tom zhltnete príliš veľa kávovej usadeniny. Turecká káva je určená na ochutnanie a rozprávanie sa so starými i novými priateľmi a je zvykom, že jej vypitie trvá až hodinu, takže konverzácia môže plynúť medzi malými jemnými dúškami.
Zvyčajne môžete ku káve očakávať pohár vody a niekedy aj sladkosť, napríklad lokum (turkish delight).
Kde si kúpiť tú najlepšiu tureckú kávu?
Kurukahveci Mehmet Efendi
Kurukahveci Mehmet Efendi je jedna z najstarších pražiarní kávy vôbec. Od roku 1871 Kurukahveci Mehmet Efendi k výrobe kávy ako k umeleckej forme, pričom zručnosti, vedomosti, skúsenosti a zložitosť remesla odovzdáva z otca na syna a z majstra na učňa.
Kde sa Kurukahveci Mehmet Efendi nachádza?
Ihsan Kurukahvecioğlu Halefleri
Osman Nuri Efendi, ktorý sa narodil v roku 1850, prevzal obchod s kávou od svojho otca Hasana Efendiho v roku 1871 a v roku 1912 dal postaviť Kurukahveci Han v istanbulskej štvrti Eminönü – centrum celého kávového biznisu v Istanbule. Jeho syn İhsan Bey sa po ukončení štúdia v zahraničí vracia do Istanbulu.
Po vyhlásení republiky prijíma priezvisko Kurukahvecioğlu a jeho rodina dnes pokračuje v 150-ročnej rodinnej tradícii a naďalej prinášajú skvelú kávu jej milovníkomodborným pražením tých najkvalitnejších kávových zŕn na drevenom ohni.
Kde sa Ihsan Kurukahvecioğlu Halefleri nachádza?
Turecká káva je súčasťou identity Turecka a je neoddeliteľnou súčasťou kultúry krajiny. To je dôvod, prečo nájdete toľko kaviarní po celom Turecku od najväčších miest až po najmenšie dedinky. Spôsob prípravy nápoja sa dedia z generácie na generáciu.
Ak ste pozvaní na pitie tureckej kávy v dome tureckého človeka, potom vám bude nápoj podávaný v zdobenejších šáločkách ako pocta pre vás ako hosťa.
