Svätý Mikuláš, známy ako patrón detí, námorníkov a chudobných, je jednou z najvýznamnejších osobností kresťanského sveta. Jeho život a dielo inšpirovali mnohé legendy a tradície, ktoré pretrvávajú dodnes. V tomto článku sa teda bližšie pozrieme na život svätého Mikuláša, jeho zázraky, vplyv na kultúru a zvyky, ktoré ho oslavujú.
Skutočný príbeh Mikuláša sa samozrejme začína jeho narodením. Mikuláš sa narodil približne v roku 270 v dedine Patara v Lýkii. Oblasť bola v tom čase grécka a teraz sa nachádza na južnom pobreží Turecka. Mikuláš sa narodil bohatým a zbožným rodičom, ktorí veľmi túžili mať dieťa a často o dieťa prosili. Mikuláš sa stal odpoveďou na ich modlitby a sám od ranného veku prejavoval výnimočnú oddanosť Bohu. Jeho rodičia ale nešťastne zomreli počas epidémie, keď bol Mikuláš ešte mladý chlapec.
Po smrti jeho rodičov Mikuláš zdedil značný majetok a poslúchol Ježišove slová „predaj, čo vlastníš a peniaze rozdaj chudobným“. Mikuláš použil celé svoje dedičstvo na pomoc chudobným, chorým a trpiacim. Svoj život zasvätil službe Bohu a ešte ako mladý muž sa stal biskupom v Myre (dnešné mestečko Demre na juhu Turecka). Biskup Mikuláš sa stal známym v celej krajine pre svoju štedrosť voči tým, ktorí to potrebujú, lásku k deťom a záujem o námorníkov a lode.
Počas vlády rímskeho cisára Diokleciána (vládol od 284-305, zomrel 316) sa nemilosrdne prenasledovali kresťania (v tom čase nebolo kresťanstvo akceptované, stalo sa tak až v roku 380 keď cisár Theodosius I. vydal Solúnsky edikt a povýšil kresťanstvo na oficiálne náboženstvo v Rímskej ríši) a aj biskup Mikuláš trpel pre svoju vieru, bol vyhnaný a uväznený. Väznice boli také plné biskupov a kňazov, že tam nebolo miesto pre skutočných zločincov – vrahov, zlodejov a lupičov.
Po tom, ako na trón nastúpil Konštantín Veľký, bol Mikuláš prepustený a zúčastnil sa Prvého Nicejského koncilu v roku 325. Tento koncil sa koncal v meste Nikaia, dnešné mesto Iznik v Turecku. Zvolal ho rímsky cisár Konštantín I., s cieľom vyriešiť spor, ktorý sa v Alexandrii rozhorel okolo učenia istého kňaza Areia (lat. Arius), týkajúceho sa Ježišovej podstaty (prirodzenosti) a jeho vzťahu k Bohovi (Otcovi), a teda aj k chápaniu Najsvätejšej Trojice. Konkrétne išlo o to, či Ježišova prirodzenosť je podobná, čo tvrdil Arius, alebo rovnaká ako Otcova. Počas tohto koncilu údajne Mikuláš strelil Areiovi facku, pretože ho považoval za heretika.
Mikuláš zomrel 6. decembra 343 v Myre (Demre) a bol pochovaný v jeho katedrálnom kostole. Až v 6. storočí sa jeho svätyňa stala verejne známou. V roku 1087 talianski námorníci alebo obchodníci ukradli jeho pozostatky z Myry a odviezli ich do Bari v Taliansku. Práve toto odstránenie značne zvýšilo popularitu svätca v Európe a Bari sa stalo jedným z najľudnatejších a najpopulárnejších zo všetkých pútnických centier.
Mikulášove relikvie zostávajú uložené v bazilike San Nicola v Bari z 11. storočia, hoci ich fragmenty získali kostoly po celom svete. V roku 2017 vedci datovali jeden takýto fragment relikvie, kus bedrovej kosti, z kostola v Spojených štátoch a potvrdili, že pochádza zo 4. storočia.
Zauijímavé je, že v oboch kostoloch, kde bol a momentálne aj je svätý Mikuláš pochovaný, sa v jeho hrobe vytvorila jedinečná relikvia nazývaná „manna“. Manna svätého Mikuláša je čistá tekutina vytvorená v hrobe svätého, ktorá mala podľa tradícií liečivé účinky.
Výročie jeho úmrtia sa dodnes pripomína ako deň svätého Mikuláša 6. decembra a 19. decembra v juliánskom kalendári.
Svätý Mikuláš, jeho život a legendy
Popravde, veľa sa o jehoskutočnom živote nevie. Ale v priebehu storočí sa o živote a skutkoch svätého Mikuláša rozprávalo mnoho príbehov a legiend. Práve tieto legendy a rozprávania nám pomáhajú pochopiť jeho mimoriadny charakter a prečo je stále taký milovaný a uctievaný ako ochranca a pomocník tých, ktorí to potrebujú.
Jeden príbeh hovorí o chudobnom mužovi s tromi dcérami. V tých dňoch musel otec mladej ženy ponúknuť potenciálnym manželom niečo cenné, čiže veno. Čím väčšie veno, tým väčšia šanca, že si mladá žena nájde dobrého manžela. Bez vena sa žena nemala takmer žiadnu šancu vydať.
Dcéry tohto chudobného muža, bez vena, boli preto určené na predaj do otroctva. Zrazu sa ale záhadne v ich dome pri troch rôznych príležitostiach objavili vrecká zlata, ktoré poskytli potrebné veno. Vrecká zlata, prehodené cez otvorené okno, vraj pristávali v pančuchách alebo topánkach, ktoré zostali pred ohňo, aby vyschli. To viedlo k zvyku, že deti vešali pančuchy alebo vyťahovali topánky a netrpezlivo čakali na darčeky od svätého Mikuláša. Niekedy sa príbeh rozpráva so zlatými guľami namiesto vrecúšok zlata. Preto sú niekedy tieto tri zlaté gule zobrazované ako pomaranče a tie sa zároveň stali aj jedným zo symbolov Mikuláša.
Jeden z najstarších príbehov zobrazujúcich svätého Mikuláša ako ochrancu detí sa odohráva dlho po jeho smrti.
Obyvatelia mesta Myra oslavovali dobrého svätca v predvečer jeho sviatku, keď do okresu prišla skupina pirátov z Kréty. Ukradli poklady z kostola svätého Mikuláša, aby si ich odniesli ako korisť. Keď odchádzali z mesta, uchmatli mladého chlapca Basilia, aby sa z neho stal ich otrok. Emir, čiže vládca, si vybral Basilia za svojho osobného čašníka a keďže Basilios nepoznal jazyk, nerozumel tomu čo Emir hovoril ľuďom okolo neho a čo vlastne chce.
Nasledujúci rok Basilios čakal na kráľa a priniesol mu víno v nádhernom zlatom pohári. Pre Basiliových rodičov, zničených stratou ich jediného dieťaťa, uplynul rok veľmi pomaly a plný žiaľu. Keď sa blížil ďalší sviatok svätého Mikuláša, Basiliova matka sa k veľkej oslave nepripojila, pretože jej to pripomínalo deň tragédie. Stále si svätého Mikuláša ale chcela uctiť a tak mala doma jednoduchú svätú slávnosť — s tichými modlitbami za Basiliovu ochranu.
Medzitým, keď Basilios plnil svoje úlohy, bol z ničoho nič vyhodený z miestnosti do temnoty. Vystrašenému chlapcovi sa zjavil svätý Mikuláš, požehnal ho a usadil v jeho dome v Myre. Predstavte si tú radosť a úžas, keď sa Basilios zázračne objavil pred svojimi rodičmi, stále držiac kráľovský zlatý pohár. Toto je prvý príbeh o svätom Mikulášovi, ktorý chráni deti – čo sa neskôr stalo jeho primárnou úlohou na Západe.
Ďalší príbeh rozpráva o troch študentoch teológie, ktorí cestujú študovať do Atén. Zlý hostinský ich okradol a zavraždil, pričom ich pozostatky ukryl vo veľkej nakladacej vani. Stalo sa, že svätý Mikuláš, ktorý zhodou okolnosti išiel po tej istej trase, sa zastavil práve v tomto hostinci. V noci sa mu o zločine snívalo, vstal a zavolal si hostinského. Keď sa svätý Mikuláš vrúcne modlil k Bohu, traja chlapci boli prinavrátení k životu. Vo Francúzsku sa rozpráva príbeh o troch malých deťoch, ktoré pri svojej hre blúdia, až kým sa nestratia a naláka ich do zajatia zlý mäsiar. Zjavuje sa svätý Mikuláš a prosí Boha, aby im vrátil život a deti ich rodinám. A tak je svätý Mikuláš patrónom a ochrancom detí.
Niekoľko príbehov hovorí o Mikulášovi a mori. Keď bol Mikuláš mladý, vydal sa na púť do Svätej zeme. Keď kráčal tade, kde kráčal Ježiš, snažil sa hlbšie pochopiť Ježišov život, umučenie a zmŕtvychvstanie. Pri návrate po mori hrozilo, že loď, na ktorej bol aj Mikuláš zničí silná búrka. Mikuláš sa ale pokojne modlil. Vydesení námorníci boli ohromení, keď sa vietor a vlny zrazu upokojili a nikomu sa nič nestalo. Začali Mikulášovi ďakovať a tak sa svätý Mikuláš stal patrónom námorníkov a plavcov.
Iné príbehy hovoria o Mikulášovi, ktorý zachránil svoj ľud pred hladomorom, ako ušetril životy nevinne obvinených a mnohé ďalšie. V tajnosti robil veľa láskavých a veľkorysých skutkov a nič za to neočakával. V priebehu storočí po jeho smrti je oslavovaný ako svätý.
Dnes je uctievaný na Východe ako človek so zázračnými schopnosťami a na Západe ako patrón najrôznejších osôb – detí, námorníkov, bankárov, učencov, sirôt, robotníkov, cestujúcich, obchodníkov, sudcov, úbožiakov, študentov, detí, námorníkov, obetí justičných omylov, zajatcov, voňavkárov, dokonca aj zlodejov a vrahov! Je známy ako priateľ a ochranca všetkých, ktorý majú problémy, alebo sú v núdzi.
Námorníci, ktorí sa hlásili k svätému Mikulášovi ako patrónovi, nosili príbehy o jeho priazni a ochrane široko-ďaleko. V mnohých námorných prístavoch boli postavené kaplnky svätého Mikuláša. Keď sa jeho popularita rozšírila v stredoveku, stal sa patrónom Apúlie (Taliansko), Sicílie, Grécka a Lotrinska (Francúzsko) a mnohých miest v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Taliansku, Rusku, Belgicku a Holandsku. Svatý Mikuláš bol tak široko uctievaný, že po ňom boli pomenované tisíce kostolov vrátane troch stoviek v Belgicku, tridsiatich štyroch v Ríme, dvadsaťtri v Holandsku a viac ako štyristo v Anglicku.
Ako sa oslavuje svätý Mikuláš v Turecku?
Tisícky turistov z celého sveta prúdia do Demre (predtým Myra) a pátrajú po koreňoch svätého Mikuláša. Prichádzajú ako pútnici, najmä z Ruska, kde je svätý Mikuláš uctievaný ako patrón a otec pravoslávnej viery.
Stánky a obchody predajcov sú preplnené množstvom obrázkov ikon svätého Mikuláša ponúkaných z kameňa, tkanín, vosku a kovu. Nájdete ich tu v rôznych formách ako medaily, záložky, taniere, figúrky a ikony.
Po dobytí tejto časti Seldžuckými Turkami (11. – 13. storočie) a dlhej vláde Osmanskej ríše (14. – 20. storočie) sa však dominantným náboženstvom v tejto krajine stal islam. Od roku 1922, je približne 99% tureckého ľudu moslimov, hoci Turecko je oficiálne sekulárnym štátom.
Začiatkom 50. rokov si Turci uvedomili, že biskup z Myry a teda svätý Mikuláš, pre západný svet nie je nikto iný ako Santa Claus alebo Noel Baba po turecky (Otec Vianoc). Tak ako dobrý svätec v minulosti priviedol pútnikov do Myry a neskôr do Bari v Taliansku, dúfalo sa, že opäť pritiahne turistov a pútnikov naspäť do Turecka.
Turecko vydalo v roku 1955 známku Santa Clausa, čím ďalej upozornilo na vzťah svätého Mikuláša k tomuto miestu. V dnešnom moslimskom Turecku komerčné záujmy propagujú Mikuláša, aby podporili rozdávanie darčekov na Nový rok. Takže západný Santa, Noel Baba alebo náš Mikuláš, je videný v nákupných centrách, na uliciach alebo v školách. Svätého Mikuláša si v krajine svojho narodenia pamätajú ako človeka, ktorý sa staral o všetkých ľudí, najmä o deti. Je oceňovaný pre jeho starostlivosť, humanitárne hodnoty a tiež preto, že v moderných časoch dáva impulz turizmu a ekonomike.
