Mustafa Kemal Atatürk je neodmysliteľnou postavou v histórii Turecka a sveta. Jeho život a práca siahajú za hranice krajiny, ktorú viedol k transformácii z Osmanskej ríše na modernú Tureckú republiku. Jeho pôvodné meno bolo „len“ Mustafa Kemal, pričom „Atatürk“ je čestný titul, ktorý získal neskôr a znamená „Otec Turkov“. Jeho život bol poznačený významnými udalosťami a reformami, ktoré zmenili Turecko do podoby, v ktorej poznáme dnes.
V tomto článku sa pozrieme bližšie na jeho fascinujúci život, výnimočné vedenie a dôležitý prínos k založeniu Tureckej republiky v roku 1923.
Mustafa Kemal Atatürk sa narodil 12. marca 1881 v meste Selanik (dnešný Solún v Grécku) v osmanskej rodine. Jeho rodina nebola príliš zámožná, ale dokázala mu poskytnúť základné vzdelanie. V roku 1893 začal študovať na vojenskej škole v Manise a neskôr pokračoval vo vojenskom vzdelaní v Istanbule. Atatürk sa ukázal ako talentovaný vojak a v rýchlym tempom postupoval v hodnostiach.
Počas turecko-gréckej vojny medzi rokmi 1919 a 1922, kde Osmani a ich spojenci čelili gréckym vojskám a ich spojencom, vynikol Atatürk svojím vojenským talentom a stratégiami. Bol jedným z hlavných vodcov tureckých síl a zohral dôležitú úlohu pri obrane Anatólie pred inváziou gréckej armády.
Vznik moderného Turecka
Po skončení prvej svetovej vojny sa Osmanská ríša ocitla na pokraji zániku. Mnohé jej časti boli okupované spojeneckými vojskami a imperiálnymi mocnosťami. Tureckými územiami prechádzali boje a chaos. V tejto kríze Mustafa Kemal Atatürk vystúpil na scénu so zámerom zachrániť a zreformovať svoju krajinu.
Atatürkovým prvým krokom bolo zorganizovať turecký národ a vytvoriť odpor proti okupácii. V roku 1919 sa stretol s ostatnými vojenskými vodcami a začal organizovať turecké jednotky v Anatólii. V nasledujúcich rokoch začal budovať vojenské sily, ktoré by mohli čeliť okupantom.
Jeho vodcovské schopnosti a charisma mu získali lojalitu a dôveru mnohých Turekov, a tak sa stal symbolem boja za nezávislosť. Vojenské víťazstvá nad gréckymi vojskami v bitkách pri Inönu, Sakarye a Dumlupinar poskytli Atatürkovi potrebnú moc a legitimitu.
V roku 1923 dosiahol kľúčový milník v histórii Turecka. S vytvorením Tureckej republiky založil Atatürk nový štát, ktorý sa stal dôležitým pilierom modernizácie a reformy.
Reformy v novom Turecku
Jedným z hlavných cieľov Atatürka bolo modernizovať a sekularizovať Turecko. Osmanská ríša bola tradičná monarchia s islamským vedením, čo nezodpovedalo novému vízií moderného tureckého štátu.
– Zrušenie Kalifátu: V roku 1924 zrušil Atatürk kalifát, ktorý symbolizoval duchovnú autoritu v moslimskom svete. Týmto krokom sa oddelil náboženstvo od štátu a vytvoril sekulárny štát.
– Nový Civilný Kódex: Atatürk zaviedol nový občiansky zákonník, ktorý nahradil tradičné islamské právo. Týmto krokom dal viac práv ženám a zrušil polygamiu.
– Reformy v Školstve: Atatürk zaviedol povinné vzdelávanie, zrušil náboženské školy a nahrádzal ich modernými školami s vedeckým vzdelaním. Vytvoril tak základy pre budúci rozvoj Turecka.
– Abeceda v Latinskom Písme: Zmenil arabské písmo na latinské písmo, čím uskutočnil revolúciu v písaní a čítaní v Turecku.
– Industrializácia: Atatürk podporoval industrializáciu krajiny a budovanie moderného hospodárstva. To zahŕňalo investície do infraštruktúry, priemyslu a vzdelania.
– Práva Žien: V rámci svojich reforiem dal Atatürk ženám právo voliť a byť volené. Týmto krokom otvoril cestu k rovnakým právam pre obe pohlavia.
Vytvorenie sekulárnej Tureckej republiky
Mustafa Kemal Atatürk bol s vytvorením nového tureckého štátu nesmierne ctižiadostivý. Vytvoril republiku na základe princípov sekularizmu a nacionalizmu, ktoré si stanovil ako kľúčové hodnoty. V roku 1923 bol zvolený prvým prezidentom Tureckej republiky a začal s menšou rolou vo vojenskej službe.
Sekularizácia štátu a oddelenie náboženstva od politiky boli jadrom jeho reformného programu. Toto bol veľký zlom v tureckých dejinách, keďže Osmanská ríša bola tradične spojená s islamom a kalifátom. S tým, že sa od neho odlúčili, Atatürk znížil vplyv tradičných náboženských hodnôt na tureckú spoločnosť.
Modernizácia a medzinárodné vzťahy
Atatürkova vláda bola tiež obdobím rýchlej modernizácie. Na domácej fronte rozvíjal priemysel, infraštruktúru a vzdelávanie. Podporoval vzdelaných odborníkov, ktorí mali posilniť turecký štát.
V medzinárodných vzťahoch hľadal Atatürk spojenectvo s inými krajinami. Uzavrel dohody s Gréckom, Iránom a Sovietskym zväzom. Zároveň sa snažil o udržanie neutrality vo veľkých konfliktoch a zvyšoval dôležitosť Turecka v rámci medzinárodného spoločenstva.
Atatürkovo dedičstvo
Mustafa Kemal Atatürk zomrel 10. novembra 1938, ale jeho vplyv a dedičstvo siahajú ďaleko za hranice jeho života. Jeho reformy a modernizačné úsilie zostávajú dôležitými aspektmi tureckej identity a politiky. Je stále vnímaný ako národný hrdina a symbol národnej hrdosti.
Atatürkova vízia pre Turecko ako moderného a sekulárneho štátu má dodnes významné miesto v tureckom politickom a kultúrnom živote. Jeho úsilie o budovanie silnej národnej identity a vytvorenie demokratickej republiky s rovnosťou práv pre všetkých obyvateľov Turecka sa odráža v tureckom spoločenstve.
V súčasnosti existujú v Turecku odporcovia a obhajcovia Atatürkovej dedičstva, pričom niektorí ho kritizujú za jeho autoritárstvo a nedostatočný dôraz na individuálne slobody. Napriek tomu je jeho vplyv na moderné Turecko nespochybniteľný.
Atatürk je pochovaný v Ankare v mauzóleum s názvom Anıtkabir. Stavba Anıtkabiru, ktorú navrhli Emin Onat a Orhan Arda, začala v roku 1944 a bola dokončená v roku 1953.
Súkromný život
Atatürk sa oženil iba raz, s Latife Uşaklıgil (alebo Uşşaki); viacjazyčná a sebavedomá žena, ktorá získala vzdelanie v Európe a pochádzala zo zavedenej, lodiarskej rodiny zo Smyrny (dnes Izmir).
Atatürk sa stretol s Latife počas dobytia okupovanej Smyrny 8. septembra 1922. Atatürk bol pozvaný do rezidencie Uşaklıgil počas svojho pobytu v Smyrne. Obdobie ich počiatočného zoznámenia trvalo relatívne krátko, keďže sa musel 2. októbra vrátiť do Ankary. Atatürk prejavil svoj záujem o Latife tým, že sa jej opýtal: „Nikam nechoď. Počkaj na mňa.“ 29. januára 1923 za pomoci náčelníka generálneho štábu Fevziho Çakmaka vybavil povolenie na sobáš od jej rodiny.
Ako prvá dáma bola súčasťou hnutia za emancipáciu žien, ktoré začalo v Turecku začiatkom 20. rokov 20. storočia. Latife nenosila hidžáb, ale hlavu si zakrývala len šatkou. Naliehala na turecké ženy, aby urobili to isté a lobovala za volebné právo žien.
V Erzurume dosiahli Latife a Atatürk bod zlomu – verejne sa pohádali. Atatürk požiadal Latife, aby odišla do Ankary. Oficiálne sa rozviedli 5. augusta 1925. Okolnosti ich rozvodu zostávajú verejne neznáme.
Atatürk mal veľmi rád deti. Jeden z jeho citátov bol „Deti sú novým začiatkom zajtrajška“ a preto ustanovil 23. apríl ako „Deň detí“ a 19. máj ako „Deň mládeže a športu“. Deň detí je spomienkou na otvorenie tureckého Veľkého národného zhromaždenia v roku 1920.
Z manželstva nemal žiadne biologické deti, ale mal osem adoptovaných dcér a jedného syna. Mená jeho detí boli Zehra Aylin, Sabiha (Gökçen), Rukiye (Erkin), Afet (İnan), Nebile (Bayyurt), Afife, Fikriye, Ülkü (Doğançay, neskôr Adatepe) a Mustafa. Okrem toho mal pod ochranou ďalšie dve deti, Abdurrahim Tuncak a İhsan.
Mustafa Kemal Atatürk bol výnimočným lídrom a vizionárom, ktorý zostane nezabudnuteľnou postavou v tureckých dejinách. Jeho odhodlanie transformovať Turecko zo zrúcanín Osmanskej ríše na moderný sekulárny štát, ktorý stojí na západných hodnotách, zostáva zdrojom hrdosti pre všetkých Turkov.
Aj keď Atatürk zomrel v roku 1938, jeho vplyv a odkaz na Turecko pretrvávajú. Jeho portrét zdobí inštitúcie a verejné priestory, jeho dedičstvo sa prenáša na budúcu generáciu. Mustafa Kemal Atatürk zostane symbolom tureckého odhodlania pre dosiahnutie modernizácie a sebestačnosti, a jeho život a práca budú navždy inšpiráciou pre turecký národ a pre celý svet.
