Princove ostrovy v Istanbule, alebo po turecky Adalar, je súostrovie, ktoré patrí do Istanbulskej samosprávy a nachádza sa v Marmarskom mori. Princove ostrovy tvorí 9 ostrovov, z ktorých sú 4 hlavné – Kınalıada, Burgazada, Heybeliada a Büyükada a 5 malých ostrovov, ktoré majú mená Sedef Adası, Yassıada, Sivriada, Kaşık Adası (kašik) a Tavşan Adası (tavšan).
Jedným zo zaujímavostí, ktoré spájajú všetky Princove ostrovy je, že toto súostrovie je skutočným etnickým a kultúrnym mixom, pretože na každom ostrove je iná väčšinová náboženská komunita. Kınalıada bola dovolenkovým strediskom arménskych biskupov a Arménov z Istanbulu, Burgazada bola strediskom gréckych rybárov, Heybeliada bola ostrovom tureckej a gréckej „buržoázie“ Konštantínopolu a napokon najväčší ostrov Büyükada bol obľúbený medzi Židmi a Európanmi z Istanbulu. Na všetkých ostrovoch stále nájdete množstvo aktívnych synagóg, kostolov a mešít.
Poďme si teda niečo povedať o každom ostrove a čo na nich môžete nájsť.
Büyükada (grécky: Πρίγκηπος alebo Πρίγκιπος, sa prekladá ako Prinkipos alebo Prinkipo), a v turečtine meno ostrova znamená „Veľký ostrov“, je najväčší z Princových ostrovov a má rozlohou približne 5,4km2.
Počas prvej polovice 20. storočia bol ostrov obľúbený u prosperujúcich Grékov, Židov a Arménov ako útočisko pred letnými horúčavami v Istanbule.
V histórii mnohí obyvatelia Büyükady boli rybármi. Avšak koncom roka 2010 turizmus na Büyükadu enormne narástol, a ostrov sa stal obľúbenou destináciou na celodenné výlety pre návštevníkov, ktorí si chceli oddýchnuť od ruchu mesta.
Návštevníci začali rozprávať a cestovať na Büyükadu od chvíle, keď turecký cestopisec Evliya Çelebi spomenul vo svojom Seyahatname (Kniha ciest), že v roku 1640 bolo na ostrove 200 gréckych domov a že je obklopený dalyanskými rybármi. V roku 1884 publikoval francúzsky historik Gustave Schlumberger knihu Les Iles des Princes, v ktorej opísal svoju návštevu súostrovia. Ernest Mamboury zaznamenal miesta ostrova vo svojom diele Les Iles des Princes, ktorý vyšiel v roku 1943.
Po opustení ostrova v roku 1933 Lev Davidovič Trockij napísal esej s názvom „Farewell to Prinkipo“. Trockij na ostrove Büyükada strávil 4 roky potom, ako bol v roku 1929 deportovaný zo Sovietskeho zväzu.
Čo si na Büyükade pozrieť?
Na ostrovoch sú motorové vozidlá zakázané. Namiesto toho vám odporúčam bicykel, ktorý si viete prenajať hneď na hlavnom námestí na celý deň za priemernú cenu 100₺, cena sa môže líšít aj v závislosti od sezóny a či je víkend alebo nie. Ako depozit prenajímatelia berú nejakú formu identifikácie (vodičský preukaz, občiansky atď).
Büyükada ponúka návštevníkom širokú škálu aktivít. Slávnu ulicu Çankaya lemujú drevené domy a jeden z nich bol domov práve už spomínaneho Trockého. Nájdete tam aj Mizzi Köşkü. Ďalšou pamiatkou, ktorú nesmiete vynechať, je grécky ortodoxný kláštor a kostol Aya Yorgi. Toto je hlavná atrakcia ostrova, nachádza sa na vrchole najvyššieho kopca Büyükada a ponúka úžasný výhľad na súostrovie a Istanbul.
Ostrov má dva kopce, prvý a najbližší od dediny je Hristo, na jeho vrchole nájdete masívnu drevenú stavbu, ktorá je považovaná za najväčšiu. Táto stavba bola pôvodne navrhnutá ako hotel/kasíno, ale sultán to odmietol a z budovy sa stal grécky sirotinec. Keď grécka populácia v Turecku v 20. storočí klesla, sirotinec zatvoril svoje brány a v súčasnosti je opustený.
Burgazada
Burgazada je tretí najväčší ostrov a jeho populácia je 1 655 (2022). V minulosti sa nazývala Antigoni (grécky: Αντιγόνη) podľa Antigona I. Monoftalma, otca Demetria I. Macedónskeho, jedného z Diadochov – nástupcov Alexandra Veľkého, ktorý tu aj postavil pevnosť.
Ostrovu dominuje len jeden kopec, Bayraktepe s výškou 170m, tiež známy ako Hristos Tepesi (Kristov vrch). V roku 2003 strašný požiar zničil väčšinu jeho lesov. Hneď pri jeho pobreží je viditeľný malý neobývaný Kaşıkadası (lyžičkový ostrov).
Historicky bol ostrov obývaný najmä Grékmi a v 20. storočí sa tu usadilo mnoho židov z Istanbulu. S ubúdajúcim počtom tureckých menšín je však zloženie miestneho obyvateľstva v súčasnosti prakticky nerozoznateľné od zvyšku Istanbulu.
Čo si na Burgazade pozrieť?
Ostrov bol domovom jedného veľmi slávneho tureckého spisovateľa poviedok Sait Faik Abasıyanık, ktorého dom, pôvodne nazývaný Spanudis Vila, je niekedy otvorený pre návštevníkov. Mnohé z príbehov Sait Faika sa odohrávajú práve na Burgazade.
Kostol Iohannes Prodromos, ktorý bol postavený v roku 1899, dominuje tomuto malému ostrovčeku. Po zemetrasení v Marmare v roku 1999 bol kostol rozsiahlo zrekonštruovaný. Pôvodne na tomto mieste stál byzantský kostol, ktorý sa stal väzením pre svätého Metoda I., ktorý sem bol deportovaný pre svoj odpor voči ikonoborectvu (hnutie, ktoré sa snažilo odstrániť, náboženské obrazy, ikony) ale nakoniec sa stal gréckym patriarchom.
Kláštor Hagios Georgios Garipi bol z veľkej časti postavený v roku 1897 a po zemetrasení v Marmare v roku 1999 musel byť značne zrekonštruovaný. V roku 1917 slúžil ako útočisko pre niektorých Bielych Rusov utekajúcich pred ruskou revolúciou. Na mieste stál kláštor minimálne od 17. storočia.
Na vrchole Bayraktepe stojí kláštor Premenenia Pána, ktorý sa datuje do byzantských čias a stojí na mieste starovekého gréckeho chrámu. Súčasná budova je najmä dielom z 19. storočia.
Sanatórium Burgazada, založené v roku 1928, je jedným z najstarších sanitórií v krajine.
Heybeliada
Heybeliada je druhý najväčší ostrov vrámci súostrovia Princove ostrovy v Istanbule. Ostrov bol v staroveku známy ako Halki, Halkitis (grécky: Χαλκίτις) a Demonesos (Δημόνησος). Prvé dve mená pochádzajúce z gréckeho slova halkos (grécky: χαλκός), čo znamená meď, pretože bol ostrov v staroveku známy medenými rudami.
V zime má tento ostrov len asi 4 400 obyvateľov, ale v lete sa majitelia letných domov vracajú z mesta a populácia sa zvyšuje na približne 30 000.
Čo si na Heybeliade pozrieť?
Hlavnými atrakciami ostrova v lete sú malé koncerty pod holým nebom. Každoročný pochod Dňa nezávislosti 29. októbra oslavuje miestna námorná kapela pochodom po ostrove.
Veľká Námorná stredná škola, pôvodne založená v roku 1773, má výhľad na mólo. Na pozemku školy sa nachádza Kamariotissa, jediný zostávajúci byzantský kostol na ostrove, a čo je dôležitejšie, posledný kostol, ktorý bol postavený pred dobytím Konštantínopolu, ale nie je otvorený verejnosti.
V areáli sa nachádza aj hrob Edwarda Bartona, druhého anglického veľvyslanca vyslaného do Konštantínopolu Anglickou Alžbetou I., ktorý strávil svoje posledné dni na Heybeliade, aby unikol epidémii moru, ktorý zúril mestom v roku 1598. Jeho náhrobný kameň bol ale neskôr premiestnený na cintorín Britských vojnových hrobov v štvrti Haydarpaşa.
Kláštor Hagios Georgios tou Kremnou bol založený koncom 16. storočia a bol využívaný ako útočisko pre miestne grécke obyvateľstvo, keď pevninu zasiahol mor. Ďalší kláštor, postavený koncom 19. storočia a zasvätený Hagiosovi Spyridonovi, je v troskách.
Mavromatakis Köşkü, dom patriaci İsmet İnönüovi, druhému prezidentovi Turecka, ktorý bol pravidelným návštevníkom ostrova, je niekedy otvorený ako múzeum.
V centre sa nachádza grécky ortodoxný kostol Hagios Nikoloas, postavený v roku 1857 na mieste staršieho byzantského kostola. Obsahuje prameň (ayazma) zasvätený Hagia Paraskevi. Neďaleko je synagóga Ben Yazkor a Heybeliada mešita, ktoré svojou blízkosťou pripomínajú časy, kedy ľudia mali v sebe viac tolerancie.
Na Ümit Tepesi v strede ostrova sa nachádza grécky ortodoxný kláštor Hagia Triada (grécky: Μονή Αγίας Τριάδας; „Kláštor Najsvätejšej Trojice“). Jeho pôvod je zahalený rúškom tajomstva, no obnovil ho patriarcha Fotios I. Konštantínopolský, ktorý tam bol pochovaný v 9. storočí. Kláštor bol zničený v roku 1453, ale v roku 1550 bol prestavaný a dostal rozsiahlu knižnicu. V roku 1821 opäť vyhorel a nakoniec ho v roku 1844 zrekonštruoval patriarcha Germanus IV. Konštantínopolský. V roku 1894 bol opäť zničený, tentoraz zemetrasením, aby ho o dva roky neskôr obnovil Perikles Photiades.
Rovnako ako Büyükada, aj Heybeliada má veľa pekných sídiel z 19. storočia, najmä na uliciach Lozan Zeferi a Refah Şehitler.
Kınalıada
Kınalıada (grécky: Πρώτη, latinsky: Proti, dosl. ‚prvý‘, známy klasicky v angličtine ako Prote) je štvrtý najmenší obývaný ostrov v súostroví Princove ostrovy v Istanbule. Tento ostrov je tiež najbližšie zo všetkých ostrovov k pevnine, leží asi „len“ 12 kilometrov na juh. Jeho populácia je 2 025 (2022). V minulosti ho grécki obyvatelia ostrova volali Proti.
Kınalıada znamená v turečtine „ostrov Henny“, pretože pôda má červenkastú farbu v dôsledku prítomnosti železa a medi, ktoré sa tam ťažili.
Kınalıada ostrov sa najčastejšie používal ako miesto vyhnanstva v rámci Byzantskej ríše. Najvýznamnejším nedobrovoľným obyvateľom bol cisár Roman IV. Diogenes, ktorý bol po bitke pri Manzikerte v roku 1071 zajatý a kruto oslepený.
Čo si na Kınalıade pozrieť?
Na ostrove sa nachádza jeden bývalý grécky ortodoxný kláštor – Kláštor Krista.
Nábrežná mešita Kınalıada je vzácnym príkladom modernej architektúry na ostrovoch. Navrhli ju v roku 1964 Başar Acarlı a Turhan Ayuroğlu, aby evokovala tvar jachty.
Ako sa na Princove ostrovy dostanem?
Na všetky tieto ostrovy sa viete dostať z európskej strany z každej hlavnej lodnej stanice – z Beşiktaş, Kabataş a Eminönü a z ázijskej strany – Kadıköy a Bostancı. Presný časový rozvrh lodí si môžete pozrieť tu.
Spolčnosť, ktorá operuje tieto linky, Şehir Hatlari, zastavuje na každom ostrove, tak sa môžete rozhodnúť, na ktorom vystúpite. Ja som išla z ázijskej strany zo stanice Kadıköy, na cestu vám stačí len Istanbulkart a cesta ma stála necelých 46₺ na najväčší ostrov Büyükada.
Princove ostrovy v Istanbule sú bezpochybne jedným z najkrásnejších a najzaujímavejších miest, ktoré táto metropola má. Táto malebná skupinka ostrovov poskytuje únik z rušného mestského života do kľudného a prírodného prostredia.
Počas návštevy Princových ostrovov si môžete užiť krásne výhľady na Marmarské more, precházky malebnými uličkami s historickými domami s nádhernými záhradami a ochutnat tradičnú tureckú kuchyňu v miestnych reštauráciách. Najväčším ostrovom je Büyükada, ktorý zároveň ponúka aj najviac možností pre turistov, vrátane návštěvy historických pamiatok a relaxácie na piesočných plážach.
