V histórii ľudstva existuje mnoho tradičných sviatkov, ktoré odrážajú bohatú kultúru a náboženské presvedčenia rôznych civilizácií. Jedným z nich je práve Nardugan, ktorý má hlboké korene v rôznych častiach sveta a ponúka pohľad na staroveké oslavy spojené s prírodou, plodnosťou a obnovou života.
Práve Nardugan je pre mnohých staroveký predchodca Vianočných tradícií, ktoré si dnes cenníme. V tomto článku sa pozrieme bližšie na históriou, jeho symbolikou a rôznymi formami, akými bol oslavovaný.
Nardugan je jedným zo sviatkov, ktoré slávili turkické národy a Sumeri po viac ako 3200 rokov. Pôvod slova „Nardugan“ nie je celkom známy, ale predpokladá sa, že je odvodený z mongolského slova „nar“ (slnko) a „dugan“ (zrodenie) a teda to môžeme voľne preložiť ako „Zrodenie slnka“. V niektorých zdrojoch sa to tiež voľne prekladá ako „Zrodenie Nového Roku“.
Nardugan sa oslavuje každý rok počas prvého splnu mesiaca po 22 Decembri. 21 Decembra bol zimný slnovrat, najdlhšia noc, a potom sa dni začínajú postupne predlžovať. Prečo je teda 22 December pre turkické kmeňe taký dôležitý?
Podľa mytológie starovekých turkických kmeňov boli Deň a Noc v nekonečnej vojne. A teda po ďalšej takejto vojne 21 Decembra, Deň zvýťazil nad Nocou a zrodilo sa nové mocné slnko. V mytológii sa takziež spomína boh Ülgen, ktorý žije na vrchole špeciálneho stromu (breza), ktorý sa týči zo zeme až do neba. Jeho rola spočívala práve v organizovaní príchodu dní a nocí.
Prečo sa teda vedci nevedia dohodnúť, či Nardugan je alebo nie je staroveký predchodca vianočných tradícií?
Staroveký predchodca vianočných tradícií
Turkické národy používali lunárny kalendár a preto niektorí vedci argumentujú, že Nardugan bol práve začiatok Nového Roka. Po výťazstve Dňa nad Nocou sa konala oslava, ktorej hlavná časť bolo zdobenie stromu, ktorý mal symbolizovať nesmrteľnosť.
Predtým ako turkické národy prijali monoteistické náboženstvá, sa podľa ich mytológie v strede zeme nachádzala biela borovica, ktorú označovali ako Strom Života. Dokonca, podľa viery turkickej etnickej skupiny Altai (pôvodný obyvatelia Sibíru) sú ľudia potromkovia stromov.
Aby si uctili svoje presvedčenie, počas osláv Narduganu sa vybral najkrajší stromček, ktorý sa ozdoboval červenými stužkami, a pod strom dávali obety (darčeky) bohu Ülgen a vyslovovali svoje priania na ďalší rok. Počas týchto osláv sa obliekali do svojich najkrajších odevov, okolo stromu spievali pesničky a tancovali. Rodiny a známy sa stretávali a chodili na návštevy k svojim starším.
Predpokladá sa, že práve táto tradícia zdobenia stromov poskytovala spojenie medzi ľuďmi a Bohom, pretože verili, že kde je postavený strom, tam ich boh Ülgen môže príst navštíviť. Tieto stromy považovali za posvätné a počas osláv boli považované za najdoležitejší bod, kde ľudia zdieľali svoje štastie a radosť s Bohom.
Jednou z ďalších podobností je postava Ayaz Ata – Boh zimy v Tengrizme. Tengrizmus je šamanské domorodské náboženstvo mongolských a turkických národov, ktorého centrom je Boh Tengri. Tengri nikdy nebol zobrazovaný a preto turkické národy personifikovali tohto boha cez už spomínaného boha Ülgen.
Ayaz Ata predstavuje fiktívnu postavu v kultúre turkických národov a hrá podobnú úlohu ako Dedo Mráz. Spolu s Ayaz Ata sa v mytológii objavuje aj jeho pomocníčka „Kar kız“ alebo v preklade „snehové dievča“ Ayaz Ata sa podľa legendy zjavuje v chladnom zimnom počasí a pomáha hladným, chudobným a osamelým ľuďom. Podľa legiend sa verí, že Ay Ata, alebo Boh Mesiaca poslal, Ayaz Ata, aby ochránil turkické národy pred chladným počasím.
Ako sa v Turecku oslavuje Nardugan?
V Turecku sa oficiálne oslavy tohto historického festivalu nerobia. Ale ak by som si mohla dovoliť povedať, časti tejto jedinečnej tradície sa v Turecku prejavujú stále, ale nie 21 Decembra, ale na Nový Rok – 31 Decembra.
Medzi tradičné oslavy Nového Roku v Turecku je stavanie práve „našeho“ vianočného stromčeku a jeho ozdobovanie. Turci Vianoce ako ich oslavujeme my vôbec neoslavujú, ale pod stromček si dávajú si darčeky na Nový Rok.
Jednou z najzaujímavejších tradícií okolo Nového roku v Turecku je však rozbíjanie granátového jablka pred dverami pre šťastie v budúcom roku. Čo je veľmi zaujímavé, je ale to, že po turecky sa granátové jablko povie „nar“. Vidíte tú spojitosť? 🙂
Staroveký Nardugan a aj „naše“ Vianoce s ich jedinečnou atmosférou a tradíciami, nám pripomínajú dôležitosť rodiny, pokoja a zdieľania radosti. Je to čas, kedy sa stretávame s blízkymi a prejavujeme im lásku a vďačnosť. V tomto období sa sústreďme hlavne na to, čo je skutočne dôležité – spoločné chvíle s rodinou a priateľmi. Nech Vianoce pre vás znamenajú pokoj, lásku a nádej do nového roka.
