V srdci Istanbulu, jedného z najfascinujúcejších a historicky najbohatších miest na svete, sa nachádza jedna z najúžasnejších a najznámejších pamiatok – Basilica Cistern tiež známa ako Yerebatan Sarnıcı. Táto starobylá podzemná stavba je fascinujúcim príkladom byzantskej architektúry a zachováva bohatú históriu tohto úžasného mesta. V tomto článku sa pustíme do hlbín histórie Basilica Cistern a dozvieme sa, ako bola objavená a obnovená, aby sa stala jedným z najväčších turistických lákadiel Istanbulu.
Vstup do Basilica Cistern cez Passo webstránku, kde si lístky môžete kúpiť predom a nemusíte čakať v rade je 990₺ (cena aktuálna k 15.9 .2024). A ak vám nevadí si počkať, cena je 900₺.
Obsah článku
ToggleHistória
Yerebatan Sarnıcı bola postavená v 6. storočí za vlády cisára Justiniána I. v Byzantskej ríši. Vtedy sa mesto nazývalo Konštantínopol a bolo jedným z najdôležitejších centier východného ale aj západného sveta. S narastajúcim počtom obyvateľov vznikla potreba zásobovať mesto pitnou vodou. Cisterna slúžila ako rezervoár, kde sa zbierala a uchovávala voda pre potreby obyvateľov v prípade obliehania mesta alebo iných nevyhnutností. Cisterna zásobovala vodou aj Veľký palác v Konštantínopole a ďalšie budovy na Prvom kopci a pokračovala v zásobovaní vodou paláca Topkapi aj po osmanskom dobytí v roku 1453 až do modernej doby.
Táto podzemná cisterna sa nazývala aj Basilica, pretože sa nachádzala pod veľkým verejným námestím – Basilica Stoa, na prvom kopci Konštantínopolu.
Podľa historických textov sa na stavbe cisterny podieľalo 7000 otrokov.
Stavba a architektúra
Yerebatan Sarnıcı je postavená z tehál a meria približne 138 metrov na dĺžku a 64,6 metrov na šírku. Jej stropy sú podopreté 336 mramorovými stĺpami v 12 radoch. Stĺpy majú rôzne tvary a zdobenia, pretože boli prevzaté z iných budov a to im dodáva jedinečný vzhľad. Yerebatan Sarnıcı je rozdelená na dve hlavné časti – južnú a severnú. Južná časť je väčšia a slúžila ako hlavný rezervoár, zatiaľ čo severná časť bola rezervným zásobníkom.
Objavenie Cisterny
Historické záznamy hovoria, že Basilica Cistern bola využívaná a udržiavaná počas byzantskej éry, no s uplynutím času bola postupne zabudnutá. V priebehu storočí bola postupne zakrytá zemetraseniami, prekrytá inými stavbami a pripísaná zabudnutiu.
Yerebatan Sarnıcı bola znovu objavená náhodou v 16. storočí a jej existencia sa stala známou vďaka prácam francúzskeho historika a cestovateľa Pierra Gillesa.
V roku 1545 Pierre Gilles popísal v svojom spise „De Topographia Constantinopoleos“ podzemnú cisternu s množstvom stĺpov a zásobami vody, ktorá sa mala nachádzať v Istanbule. Jeho popis a záznamy pomohli legendám o cisterne prežiť, ale presná lokalizácia cisterny zostala neznáma.
V 16. storočí však došlo k udalostiam, ktoré prispeli k objaveniu tejto cisterny. Počas stavby domu v okolí tejto oblasti sa zrazu otvorila veľká trhlina v zemi, ktorá odhalila podzemnú stavbu. Táto náhoda prilákala pozornosť miestnych obyvateľov a začala sa šíriť správa o objavení starobylej cisterny.
Neskôr v 19. storočí počas obdobia Osmanskej ríše sa vykonali rozsiahle práce na čistení a obnove Istanbulu. Počas týchto prác sa znova objavila aj Basilica Cistern, ktorá bola dlhé roky zabudnutá v zemi. Bol prevedený komplexný proces čistenia, vyčistené sedimenty a opravené poškodené časti cisterny.
Legendy
Legenda o Medúze
Legenda o Yerebatan Sarnıcı a Medúze je jednou z najznámejších a najrozšírenejších príbehov spojených s touto podzemnou cisternou v Istanbule. Podľa tejto legendy sa verí, že v cisterne je ukrytá socha Medúzy, ktorej pohľad môže premeniť ľudí na kameň.
Podľa starogréckej mytológie bola Medúza jednou z troch Gorgón, bytostí s hadími vlasmi, ktoré mali schopnosť premeniť každého, kto sa na ne pozrel, na kameň. Medúza bola jediná z Gorgón, ktorá bola smrteľná a Perseus ju porazil tak, že jej odťal hlavu.
Podľa legendy sa táto odťatá hlava Medúzy dostala do Yerebatan Sarnıcı a bola umiestnená na jednom zo stĺpov v cisterne. Hlava Medúzy musela byť obrátená hore nohami, aby sa zabránilo akémukoľvek pohľadu na jej tvár a tým jej pohľad nemal žiadnu moc.
Legenda Plačúceho Stĺpu
V južnej časti Yerebatan Sarnıcı, je jeden stĺp, ktorý je známy ako „plačúci stĺp“. Podľa legendy, ktorá sa k tomuto stĺpu viaže sa hovorí o tom, že tento konkrétny stĺp je ako jediný schopný produkovať kvapky vody, ktoré sa zdajú byť slzy.
Podľa povesti, stĺp je údajne symbolom smútku za zničeným Byzantským impériom. Keďže Yerebatan Sarnici bola v minulosti dôležitým zásobovacím zdrojom pitnej vody pre Istanbul, verí sa, že tento sloup naznačuje žiaľ a straty, ktoré Byzantské impérium utrpelo po dobytí Istanbulu Osmanmi. Taktiež aj štruktúra stĺpu pripomína oči čo ešte viac umocňuje túto legendu.
Táto fascinujúca cisterna je dôkazom úžasného inžinierskeho umenia a výnimočnej schopnosti ľudí tvoriť pozoruhodné stavby od počiatku vekov. Navštívenie Yerebatan Sarnıcı je neodmysliteľnou súčasťou návštevy Istanbulu a ponúka jedinečný pohľad do minulosti tohto úžasného mesta. Je to miesto, kde sa spájajú história, architektúra a kultúra.